Marsovej veveričky príhody a skúsenosti

Zmätok stojí na začiatku-

takmer všetko v neporiadku,

málo jem aj málo spávam,

nepokoj ma nahlodáva.

„Mars je nehostinný, pustý-

na cesty sa smelo pusti!“

vraví hlások v hlave tenký.

Poletím aj bez letenky!

Skončí život plný strastí-

predsa moja láska k vlasti

je len prázdna škrupina.

Načo viac sa upínať

na premilý rodný kráter

či na pôdu alma mater,

hoc‘ môj čerstvý doktorát

zíde sa mi nastokrát.

Vedzte, ja som tá, čo vyniká

v pilnej práci astrofyzika.

Predbehnem i plány NASA,

hor‘ sa ku kozmickým krásam!

Objavovať nové svety

výsadou je iba pre tých

s dravou dušou dobrodruha.

Bez rodiny, i bez druha,

celkom sama, verná knižkám

zamierila k neba výškam.

Na tej dlhej cesty prahu

vzlietla na obežnú dráhu,

cieľ si vybrala až za letu-

preslávenú modrú planétu.

Pristátie prebehlo našťastie hladko,

radosťou bude tu pobudnúť krátko.

Na Zemi vody je za plné moria,

na Marse zatiaľ sa so suchom boria.

A pre astmatické zviera

je tu lepšia atmosféra.

Pozemšťania, Pozemšťanky,

zatiaľ iba svetlé stránky

vidím na živote s vami,

a nerátam s obavami.

Nie je veru môj plán skrytý

volat domů ako E.T.

Vesmír je môj! - na MySpace,

i na book postnem happy face!

Kamošov si nájdem friško,

chce ma veveričiak Riško...

Pošlem friend request aj Lajke,

nech mi foto z Ruska lajkne...

Vzdávam vďaku stromu, kríčku,

veď pre žiadnu veveričku

nie je pravé orechové

byť väznená v drobnochove!

Samá haluz, halda trávy,

iba v lese chcem ja stráviť

aj ďalších sto rokov bárs-

teda zbohom, rodný Mars!


(Čo už, včera dáky oplan

potiahol mi raketoplán)